Tí ktorí spochybňujú fakty a šíria hlúposti, že život nezačína počatím- (t.z. v čase vzniku oplodneného vajíčka) sú len obyčajní nevzdelanci a ignoranti!
Odborné stanovisko k počiatku života nového ľudského jedinca
preložené z češtini: V súčasnej dobe je v Českej republike vedená diskusia o tom, kedy začína existovať človek ako jedinec - či v čase vzniku oplodneného vajíčka (v odbornej reči "vajca"), alebo po uplynutí určitej doby od tejto chvíle, počas ktorej je zárodok (embryo) v akejsi "prípravnej fáze" a nedá určiť, či má alebo nemá atribúty samostatnej ľudskej bytosti.
Táto diskusia zreteľne ignoruje niektoré závažné skutočnosti preukázané modernou biológiou a embryológie, ktoré sú v podstate bez výhrad u všetkých ostatných stavovcov prijímané za platné. Ak by ich totiž vzala do úvahy, dospela by k jednoznačnému záveru, a nemalo by zmysel v nej ďalej pokračovať.
Najmenej od päťdesiatych rokov tohto storočia učí embryológia, že existencia nového jedinca sa začína oplodnením, ktorého podstatou je splynutie dvoch zrelých pohlavných buniek, vajíčka a spermie (Frankenberger 1954). Rýchly rozvoj biológie a najmä genetiky v posledných niekoľkých desaťročiach pridal k tejto problematike veľa podrobností, ktoré spomínaný základný poznatok nielenže nepopierajú, ale ho potvrdzujú.
Tu je stručné zhrnutie súčasných biologických poznatkov o počiatku života jedinca, o jeho vývoji a o konaní životných pochodov so zameraním na človeka:
Pre normálnu funkciu telových (somatických) buniek živých organizmov (ako rastlinných, tak živočíšnych) je potrebná dvojitá chromosomová výbava obsiahnutá v jadre. U človeka je to 22 párov vzájomne zameniteľných a úplne rovnocenných chromozómov a dvojice chromozómov, ktoré môžu byť vzájomné odlišné (chromozómy X a Y), na ktorej je okrem iného viazané aj určenie pohlavia jedinca a niektoré s tým súvisiace skutočnosti.
Najdôležitejšou súčasťou chromozómov sú deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), ktoré sú nositeľmi zakódovaných informácií potrebných pre tvorbu bielkovín v bunkách, všeobecné známych ako gény. Bielkoviny sú potom nositeľmi životných pochodov v bunkách. Je teda možné konštatovať, že všetky životné pochody v bunkách živých organizmov, vrátane procesov delenia, nadobúdania špecifických vlastností a funkcií sú určené a riadené zložením molekúl DNA v jadre (genómom).
Toto zloženie je v každej normálnej telovej bunke toho istého jedinca rovnaké, pri každom delení sa presne kopíruje, takže zostáva nemenné po celú dobu existencie jedinca vo všetkých jeho telových bunkách. Z úplnej genetickej výbavy, ktorú obsahuje každá bunka, sa pritom pre činnosť konkrétnej bunky uvoľňuje len tá časť informácie, ktorá je potrebná pre zabezpečenie príslušnej funkcie. Jednotlivé chromozómy z chromozómových párov sa pritom môžu striedať alebo dopĺňať podľa doteraz nie celkom objasnených pravidiel. Uvoľňovanie je riadené veľmi zložitými mechanizmami, v ktorých hrá úlohu aj vzájomné ovplyvňovaní buniek a tkanív, i uskutočnil vývojové pochody.. Ich štúdium je dnes jedným z najaktuálnejších tém molekulárnej biológie a genetiky.
Pri dozrievaní pohlavných buniek, vajíčok a spermií, prebieha tzv redukčné delenie, pri ktorom tieto bunky strácajú polovicu svojej chromozómovej výbavy (zo 22 +1 páru chromozómov zostane len 22 +1 chromozóm). Takto zmenená bunka stráca schopnosť samostatne plniť životné funkcie a ak v určenom čase sa nepodieľa na oplodnení, odumrie.
Pri redukčnom delení si párové chromozómy vymenia medzi sebou niektoré svoje časti, takže chromozómy dozretých pohlavných buniek sa líšia od chromozómov obsiahnutých v ostatných bunkách toho istého jedinca a úplne vyvinutá pohlavná bunka nesie inú, úplne individuálnu "zmes" jednotlivých úsekov chromozómov (génov). Tým je zaistená variabilita a individualita druhu.
Pri oplodnení prenikne živá spermia do živého vajíčka a ich jadrá splynú. Tým sa obnoví dvojitá chromozómová výbava potrebná pre normálnu funkciu buniek. To sa prejaví okrem iného tým, že sa oplodnené vajco začne deliť (rýhovat). To je ale už nový jedinec, ktorému zmes génov vnesené jadrami spermie a vajíčka dala úplne individuálne, prakticky neopakovateľný charakter.
Regulačné mechanizmy potom postupne uvoľňujú informácie potrebné pre množenie buniek vajcia, na postupné nadobúdanie vlastností potrebných pre príslušné vývojové štádium alebo pre vykonávanú funkciu v organizme. To sa prejaví okrem iného prítomnosťou príslušných bielkovín v bunkách. Ich tvorbu zaisťujú uvoľnené úseky DNA (tzv. expresie génov), ktoré je možné preukazovať a sledovať ich funkčný význam.
Veľmi všeobecne možno povedať, že v molekulách DNA obsiahnutých v jadre každej ľudskej somatické bunky je zakódované všetko, čo sa týka telesného vývoja, základných funkčných vlastností i podoby jedinca. Za prirodzených okolností sa súboru informácií, ktorý dostáva jedinec od rodičov, nič nemôže pridať, ubrať ani v ňom zmeniť. Postupné uvoľňovanie a uplatňovanie príslušných informácií prebieha od nejprimitivnějšího štádia jednobunkového vajcia a končí zánikom organizmu. Základný súbor sa pritom nemení, zostáva stabilný, len miera a rozsah jeho uplatnenie sa riadene mení.
Na základe uvedeného je možné konštatovať:
Ľudská bytosť začína svoju existenciu oplodnením vajíčka, kedy vzniká neopakovateľná kombinácia génov, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné, ale aj plne dostačujúce, pre fyzickú existenciu, vývoj a všetky funkčné vlastnosti nového jedinca. Od začiatku je nové indivíduum nositeľom svojich jedinečných vlastností (antigénna štruktúra, pohlavie, krvná skupina, ale aj farba oči, vlasov, typ postavy atď), ktoré sa nemenia ani v priebehu vývoja in utero (v maternici), ani po narodení. Vývojové zmeny a postupné "dozrievanie" niektorých rysov (napríklad rast, premena hlasu, či postupný rozvoj pigmentácie, apod) pritom nemožno považovať za dôkaz vplyvu vonkajších podmienok. Zárodok novej ľudskej bytosti nie je časťou materského organizmu. Naopak, ten sa k nemu správa ako k cudzorodému telesu a usiluje o jeho likvidáciu. Obrana zárodku proti materskému organizmu je veľmi dobre usporiadaná a len vďaka jej môže embryo v materskom organizme prežiť. Súčasná biológia nepozná žiadny spôsob, ktorým by mohol byť za prirodzených podmienok doplňovaný, obmeňovaný, či zlepšovaný súbor genetických informácií, ktorý "dostal do vienka" nový jedinec pri oplodnení. Poukazy na to, že ľudské embryo prechádza počas svojho vývoja obdobím, kedy nemá "ľudské črty", "nie je dostatočne determinované", "nie je formovaným zárodkom", apod, sú buď výrazom odmietania preukázateľných výsledkov súčasného biologického poznania, alebo snahou o farizejsky odôvodňovanie oprávnenosti zákrokov na ľudskom zárodku bez ohľadu na etické a ďalšie problémy a možné následky s nimi súvisiace. Vzhľadom k tomu, že oplodnením začína existencia novej ľudskej bytosti, ktorá nie je nijak prerušená počas vývoja v materskom lone, je potrebné ľudskému zárodku zaistiť všetku ochranu, ktorú má ľudská bytosť po narodení.
V Praze dne 24.9.1998
Doc. MUDr. Petr Hach, CSc., PAV přednosta Ústavu histologie a embryologie a děkan 1. LF UK v Praze
Doc. MUDr. Jitka Kočová, CSc. vedoucí Ústavu histologie a embryologie LF UK v Plzni
Prof. MUDr. Josef Marek, DrSc. předseda Asociace kolegií katolických lékařů a přednosta III. interní kliniky 1. LF UK v Praze
Doc. RNDr. Josef Reischig, CSc. vedoucí Biologického ústavu LF UK v Plzni
|