úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Pia, 29. Mar 2024, 00:41

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 2 ] 
Autor Správa
 Predmet príspevku: Slovickarstvo
PoslaťNapísal: Sob, 03. Jan 2009, 21:21 
Offline

Registrovaný: Pia, 26. Dec 2008, 18:02
Príspevky: 10
Kedze som sa v minulosti hlbsie zaujimal o odbor psychiatria (skor o vztahoch pacient-lekar), z onych cias sa mi v hlave ukotvila jedna myslienka:

Ak niekto druhemu chce nieco vysvetlit, vyjadrit, by mal najprv zistit sposob vyjadrovania sa toho druheho. Spoznat toho druheho, pre nadviazanie raportu vobec.

Presnejsie teda by mi teraz islo o nieco podobne, a to, ci by bolo vobec mozne terminom pouzivanych v duchovede, v ezoterike, v nabozenstve, a pod., najst ich ekvivalencie v "slovnikoch" priemerneho cloveka (teda aj cloveka zatial nemajuc skusenosti s nabozenstvom, s ezoterikou, a pod.). Mne sa totiz zda, ze ludom nezaoberajucich sa o duchovno, pripada sposob vyjadrovania sa duchovedy ako aj v nabozenstiev, akoby "basnickeho" charakteru, oproti comu prirodzene slova pouzivane mimo tohoto teritoria su naopak az prilis prizemne (v ociach naboznych, duchovedou sa zaoberajucich). Tento stav slovnych vztahov naboznich a nenaboznich ludi, alebo na duchovno zameranych a na duchovno nezameranych ludi, by som pripisoval prave tej dnesnej dobe, kedy sa uz nabozenstva sice delia na ine pre snahu ich praktickejsieho vyuzita v kazdodennosti, alebo duchoveda sa deli na rozne specifikacie, avsak este stale sa poberaju smerom kde sa vyrazy, alebo aj suvislosti jednotlivych vyrazov nesnazia aj zjednodusovat, ale zostavaju v interpretacii vlastne cudzej pre teda na duchovno sa nezameranych ludi. A taktiez pochybovanim a nevedomim zavanajuce odsudzovanie vsetko to transcendentalne (u mladsich ludi), vyviera pravdepodobne z tejto problematiky, lebo sa navzajom nezhodnu v slovach, a prinajlepsom nedokazu ani vyjadrit, vzajomne si vysvetlit, alebo dokazat to ze v podstate hovoria o tom istom.
One "basnicky", alebo specificky vyjadrene slova naboznych by mali mat rovnaky vyznam ako slova nenaboznych. Presnejsie, prizemnejsie slova by mali mat ten spravne priradeny vyznam, cit ich ekvivalentnych slov duchovedy, nabozenstva. To ze by bol vyraz slova obmedzenejsi (z pohladu duchovne zrelejsieho), by nic nezmenilo na chapani toho slova pre cloveka na nizsej urovni, ak by obaja pouzivali rovnaky slovnik, rovnaku slovnu zasobu, rovnaky sposob vyjadrovania sa.
Neviem ci som sa spravne vyjadril. Mam totiz pocit ze len veci (moralne hodnoty) inak nazivame, ale inak mame podobne predstavy o zivote, o procesoch beznych udalosti. Mnohi ludia oznacujuci sa aj za ateistov, vedia co je spravne, povazuju to za ten isty jav, cit, len to nazivaju inak, alebo mozno nijako. Schvalne pouzivam napríklad slovo nenabozny, lebo podla mna neveriaci (neveriaci svojho zivota - nech je ten zivot aky je, alebo neveriaci v lakse takej ci onakej podoby) vlastne ani nemoze existovat. Ale kedze sa dnes slovo veriaci pouziva prevazne uz len ako oznacenie veriacich v Boha, i ked to malo patrit do beznych slov cloveka bez toho aby sa tym oznacilo aj nejake to tabu (nenaboznym); je to slovo uz skor zavadajuce ako uzitocne. Kazdi v podstate nejakym sposobom veri, len niektori toho maju viac preziteho a vytuseneho, niektori menej. Taktiez, slovo pravda alebo zivot, maju v densnej dobe pre onych jedincov (o duchovno sa nezaoberajucich) prevazne len transcendentalny, nabozensky alebo filozoficky vyznam. Kazdy si predstavuje zivot inak, ale prinajhorsom je kazdemu jasne ze je vesmir obrovsky, nadherny, dokonaly - i ked si viem predstavit aj cloveka ktory ako stroj sa hrabe len za svoju moc a velkost ignorujuc vsetko ostatne (sam nevediac pre co). Ale tich by som zatial vynechal (podla mna by mali mat svoju vlastnu polozku v MKCH).
... Niektori teda vidia zivot z hladiska preziteho (prevazne starsi skusenejsi ludia), niektori viacmenej zo skusenosti druhich, alebo z vedeckych poznatkov druhich (prevazne mladsi ludia). To ze sa mladi ludia dnes starsim venuju malo, je dalsia vec, ktora urcuje (obmedzuje) obraz zivota mladsich. A to vsetko sa pravdepodobne premieta aj do vyjadrovanie sa ludi.
Teraz je uz mozno moja "otazka" jasnejsia. Miestami mozno sa na prvy pohlad zda akoby destruovalo vieru ako taku, ale v podstate sa tu jedna len o jasny prejav cloveka o duchovnejsich temach, nech sa hovori hocikde, s hocikym (vynimajuc jedincov s ktorimi sa ani normalne rozpravat neda).
Tojest, v istom debatnom okruhu na jednom z konkretnych urovni vyjadrovania sa, by kazdy pouzival urcity "vymedzeny slovnik", kde vlastne tu konkretnu uroven vyjadrovania sa, alebo ten konkretny slovnik, by urcovala urven tam najslabsie sa vyjadrujuceho cloveka. Samozrejme v debatnom okruhu nenasilnom, dobrovolnom, kde skutocne aj koli tomu jednemu naozaj vsetko. To by znamenoalo to, ze cim hlbsie by siahal clovek k duchovnu, o to viac slovnikov by musel ovladat, teda okrem svojho vo vyssych urovniach jednoznacne aj slovnik ludi o duchovno sa nezaoberajucich. Mali by vediet vyjadrit one duchovno slovami kohokolvek, sposobom vyjadrovania sa inych (na urovni psychologie, fyziky, a inych prirodnych a duchovnych vied), teda prinajhorsom vlastnymi slovami.
Navyse by sa naplnil aj ony poriadok, ked duchovnejsi clovek vie byt potom skutocne napomocny prizemnejsiemu. Kde vsak sice menej duchovnejsi pochopitelne nevie byt priamo napomocny duchovnejsiemu, ale zato prirodzene bude v pozicii zvaneho smedneho cloveka po duchovno, a to ale v istote ze k duchovnu v kruhu takych ludi sa aj dopracuje, a za dalsie, bude vediet taky clovek o to istejsie pomahat zasa cloveku s obmedzenejsimi duchovnymi znalostami, atd. Je to hadam prirodzenostou kazdeho aby skor dal druhim vyznam pochopit, cit pocitit, nez aby one slova len "zdanlivo" vyslovoval. A tak aj s laskou je to podobne, teda ze ona existuje vzdy, aj v teritoriach umelo vytvorenych ostro vyhranicenych skupinach, len obmedzene, nekontrolovane, alebo sa niekde aj surovo zneuziva - ale vzdy existuje. Podla mna by teda bolo jednoduchsie alebo efektivnejsie, keby kazdy clovek zo slov tychto moralnych hodnot (na istej urovni s istym "vymedzenym slovnikom") uz jasno citil "to" co ma citit, presnajsie by uz k slovam vedel aky vyznam, vyraz, cit, hodnotu priradit. A sice len to, co on za onu hodnotu pozatial povazuje (kym si zasa nenaberie dalsie skusenosti a k duchovnu tak nadobudne este viac sympatie). Ako napríklad slaby magnet, a silny magnet, medzi ktorymi je rozdiel len v ich posobeni, ale zato jeden aj druhy budu vzdy oznaceny len ako magnet.
...Si myslim, ze pri tejto aplikacii, teda indiferentivnosti (ak som sa spravne vyjadril) slov (nie pocitov) u prizemnejsich ludi, by cit ako taky nebol zaskatulkovany, ale skor popri uz rovnocennosti k duchovnu naklanajucich a o duchovno nezaujatych (v zmysle ich uz zjednoteneho vzajomneho vyjhadrovania sa) by bol zaruceny aj plynulejsi duchovny vyvoj vseobecne.
Osobne v zivote sa tohoto modelu snazim drzat, a zatial mi to nesposobilo ziadne vaznejsie problemi v spolocnosti ktoru casto navstevujem (praca, bydlisko, starsi znami z inych miest), medzi ktorymi su nabozny ako aj nenabozny, ezotericky zalozeny, a pod. Ide len o zhodu vyznamov slov dvoch ludi pouzivajuc rozne slovniky, kde ten "mudrejsi" sa prisposobuje slovam druheho. Potom by sa s ludmi rozpravalo aj na citlivejsie temy sposobom, kde si kazdi v slovach preziva osobne a slobodne tu "svoju" hlbku vyznamu, a kde sa vatsi vyznam dava druhemu len pocitit, zaposobit. Problemy teda vznikaju na tieto dnes citlivejsie temy len s ludmi, ktory one slova nepouzivaju bezne, a tak ich zmysel maju spochybneny, alebo zmyslom ich ani nenaplnaju, akoby basnik ktory dba viac na rym ako na suvisly vyznam.
K ekvivalentovaniu nabozenskej a duchovednej slovnej zasoby, si myslim ze by nebolo treba vymislat dalsie nove slova. Len by uz existujuce trebalo spravne priradit, a hlavne aj konecne vyselektovat ktore su staromodne, moderne, technicke, atd. Nie teda ich zahodit, ale mat ich pod kontrolou. S tak krasnou hierarchiou vyjadrenia sa, som sa stretol zatial len v Japonsku, i ked v oblasti zdvorilostnej stupnici.
Vela medziludskych sporov je totiz zapricinenych prave nejasnostiam vyznamov slov, alebo aj opacne, nepoznanim niektorych slov k urcitym vyznamom, pocitom.

Co mi vsak este mimochodom napada co sa jazykov tyka:
Clovek ktory ma moznost sa ucit dalsi jazyk na uzemi toho jazyka, a samozrejme ktory sa ho aj chce ucit, sa na ten jazyk pozera prisnejsie, z odstupu svojho rodneho jazyka. S "odstupom" zijuc v cudzom prostredi, sa sice cudzinec uci pomalsie, ale zato casom moze vybadat v onom jazyku mozno viac vymozenosti, kolko ich ovlada clovek ktoremu je ten jazyk rodnym. A tu ak sa zasa vratim k teme, tak na cloveka s podobnym "odstupom" studujuc duchovno, to plati tiez. Tu vsak nemam na mysli ze by taky "pozorovatel" vybadal nejake trhliny v duchovnom mysleni (aj ked relativne k jednotlivcom je to mozno aj pripustne), ale len to, ze sa mu zrazu slova a ich vyznam (v onom odstupe) s ktorymi sa pred tym vyjadroval, popasuje s jasnejsimi prejavmi citov, a tiez teda uz s inym slovnikom onej duchovedy.

...To o com som tu pisal, je v podstate len pokusny "diskusny model" vyvierajuci z mojich kazdodennych skusenosti; na ktory som aj zvedavy kto ako zareaguje, ci by teda mal vobec zmysel, a pod.

S pozdravom J.M.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Slovickarstvo
PoslaťNapísal: Str, 27. Máj 2009, 12:42 
Offline

Registrovaný: Pon, 25. Máj 2009, 00:10
Príspevky: 17
Bydlisko: Beňadiková
Je v tom veľa pravdy, poznania, vnímania, pozorovania - Slovičkárstvo asi musí existovať, lebo sa vyvíjalo spolu so Slovom. Vieme predsa všetci, že na počiatku bolo Slovo a to sl... Povedal by som zjednodušene, že je to mláďa od Slova, ako vajce od sliepky. No aj z vajíčka raz bude sliepočka a tak sa vlastne vyvíja reč. Pribúda stále viac nových slov. Je to ako s vývojom napríklad našej krvi či krvných skupín - to čo bolo na začiatku samozrejmosťou je dnes zlé. Ako by sme tu mohli existovať, keby na počiatku nemali spoločné deti medzi sebou? Dnes je to už zlé. Nenazval som to hriechom, lebo na začiatku to nebol hriech, keď mali súrodenci medzi sebou potomstvo, ale vývojom a rastom času je to už zlé, aby súrodenci mali dnes spolu deti, pritom v počiatkoch to bolo nevyhnutnosťou. Až od určitého času to bol už hriech. Je to vlastne nekonečno, ktoré sa vyvíja v každom smere tak, ako sa stále rozpína vesmír. Vesmír nie je nekonečný, len stále vývojom rastie...


Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 2 ] 

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 8 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.